Traja za troch

Pred naším vstupom do EÚ bežala taká súťaž karikatúr najlepšie vystihujúcich Slováka, resp. nejakú notoricky známu národnú črtu. Neviem, či si niekto bez pomôcky spomenie na tú víťaznú, skôr si myslím, že nie, keďže tá víťazná nebola tak vtipná ako napríklad tá o Íroch. Apropo, možno práve preto nebola tá naša taká vtipná, lebo nám tú jedinú, na ktorej by sa národ zhodol, vyfúkli práve Íri. Bastardi, nabudúce im pošleme bombu bez varovania! Potom uvidíme, kto sa bude smiať naposledy, a aj bez karikatúr!

Apropo², ani to by nemuselo byť zlé, že „Smejúci sa naposledy ako Slovák“, resp. „Vyrehotaný jak Slovák naposledy“, nech sa to lepšie číta aj svetu.

Ale späť k tej víťaznej karikatúre. Pokiaľ ste si doteraz nespomenuli, tak tá víťazná znela „Nepohostinný ako Slovák“ a toto adjektívum vyhralo aj pred takými favoritmi ako sebavedomý, či dokonca informovaný. Pohostinnosť mi vtedy prišla ako samozrejmosť vlastná snáď všetkým národom a preto nezaujímavá, vtipná asi ako živý. I keď… ale nechajme to.

Podstatné je, že doteraz bol tento slogan doslova hlúpy, pretože sme voči zvyšku sveta prejavovali skôr nevraživosť a uzavretosť, charakteristiky, ktoré sa ťažko dajú zhrnúť pod pohostinnosť. Až teraz si na tento víťazný slogan spomenula aj naša vláda a rozhodla sa napraviť niekdajšiu Figeľovu chybu a naplniť význam onej nešťastnej karikatúry. A tak sme sa rozhodli prijať troch väzňov z Guantanáma.

Môžem len chváliť. Stále sme kritizovali Američanov, že tam skladujú nevinných ľudí pre svoju zábavku, tak samozrejme, teraz pri rozpúšťaní tejto kindergarten, nemôžeme inak, len ponúknuť voľné kapacity v našich jasliach. Ono, dalo by sa aj zahrať mŕtveho chrobáka ako iné krajiny, a nik by si tú kontroverziu ani nevšimol. Ale je tu ten slogan o tej pohostinnosti a jedinečná šanca ukázať tú iróniu v ňom. Podarilo sa. Je to až divné, ako sa tejto nekonzistentnej vláde podarilo zaujať takýto konzistentný postoj. Je to až také divné, že to vzbudzuje otázky. A prvou z takých je otázka odplaty. Čo za to? Lebo pohostinnosť neznamená len brať, ale aj dávať. A nielen dávať najavo sympatie, ale rovno rozdávať. A že mi tu máme z čoho!

Dovolím si hádať. Sledujem trochu politickú i celebritnú scénu na Slovensku, takže mám aký-taký prehľad o tom, kto by kde najradšej strávil dovolenku prípadne zvyšok života. A na základe tohto pozorovania (nie je každodenné, to musím priznať) môžem dedukovať, že sa v tomto prípade jedná o výmenu. O výmenu troch za troch, Slovák sa predsa nenechá ojebať. Kvantita je teda vyriešená, ostáva identifikovať tých troch, ktorých vyšleme za tých väzňov na Kubu. Berúc do úvahy tých troch, ktorých by som tam chcel osobne poslať ja, i keď možno trochu hlbšie ako len do temného Guantanáma, zostávajú mi v úvahách tí istí traja, ktorí sa tam aj hodia, a dokonca aj tí istí traja, ktorí tam aj ísť chcú. Nech už tam budú nariekať, kachličkovať či šlemtať, určite tam budú spokojnejší. Minimálne tak ako tí väzni u nás. No nebolo by to hneď lepšie aj pre bezpečnosť tejto krajiny? Buďme konečne trochu pohostinní a pošlime tam našu elitu!